Príbeh záchrany sýpky z 18.storočia.
Príbeh začína mladou rodinou Karafoucov, ktorý objavili v Podhoranoch zabudnutú sýpku. Tá bola v takom stave, že bez skúseností s opravou historických objektov by si s jej obnovou neporadili. „Iné neostávalo, len nájsť na rekonštrukciu odborníka. K architektovi Jarovi Hrivnákovi sme sa dopátrali cez združenie Arthur. Ubezpečil nás, že budovy aj v horšom stave sa dali zachrániť „Preto teraz bývame v sýpke. Čo všetko nás čaká sme netušili “ .
Rekonštrukcia trvala približne rok ak nerátam prípravu projektu. Práce začali sondami konštrukcií v zime 2014 a v októbri 2015 sa už mladá rodina sťahovala do nového. Odvtedy ako tu bývame ešte stále pracujeme na dokončovaní.“
Diagnostika, sondy, liečba
Karafovci čakali tretie dieťa, mali odvahu pustiť sa do stavby druhého domu, vedeli sa prispôsobiť novým situáciám, no na pretvorenie starej sýpky na rodinné bývanie potrebovali spojenca – architekta, ktorý rozpozná čomu sa v historickom objekte dá veriť, čo opraviť, odstrániť alebo celkom vymeniť. Spolupráca začala sondážou a diagnostikov. „Nechali sme si stopy po Jarových odborných sondách sekerou a vrtákom na našich trámoch ako pamiatku na začiatok našej spolupráce. Vtedy sme už síce boli rozhodnutí, že takú zaujímavú trojúrovňovú stavbu akou bola sýpka využijeme na bývanie, no až pri obhliadke jej konštrukcií vychádzalo na povrch či je to aj reálne“, hovorí Laco. Jaro: „Som špecialista na obnovu historických stavieb. Dostal som sa k tomu praxou na pamiatkovom úrade v Banskej Štiavnici a pri obnovách po Slovensku… Som rád, že som Mirku a Laca presvedčil, aby sa pustili do rekonštrukcie. „Najprv sme podľa trhlín a puklín zistili v akom stave je statika stavby, pozreli sa domu na základy. V rámci sondáží a odkrývania starých nánosov sme objavili pôvodné dverné a okenné otvory. Niektoré sme zväčšili, iné pridali. Sondy ukázali aj stavebnotechnický stav muriva a drevených prvkov. Drevené konštrukcie potrebovali viac zásahov. Niektoré sme zachovali – napríklad masívny trámový strop nad prízemím a iné časti sme vymenili napríklad krov. Rozhliadame sa po priestore, pôvodné drevo možno ľahko rozpoznať, omietky sú hlinené. „Hlina je materiál, ktorý je autentický, dostupný, a zdravý. Ak sa spraví v dostatočnej hrúbke, tak odoberá alebo pridáva vlhkosť do interiéru, vyrovnáva vnútornú klímu,“ vysvetľuje Jaro. „V sýpke boli cementové omietky a cementová podlaha. Vlhkosť sa ťahala vysoko do múrov, stĺpy mali odhnité spodné časti. Na rekonštrukciu sme vybrali také postupy a materiály, ktoré pracujú s vlhkosťou v prospech stavby. Protézovanie zachránilo pôvodné drevené stĺpy. Ich spodné časti sme preplátovali, dva stĺpy sú však nové na zosilnenie statiky,“ „Na fasáde sýpky vidieť otvory nasávačov pre dva okruhy odvetranej podlahy. Odvetrávací okruh zbiera vlhkosť. Takéto kamenné murivo, z ktorého postavili obvodovú stenu, nemožno podrezať a odizolovať. Časť vlhnutia domu sme nepriamo odstránili počas rekonštrukcie vďaka materiálom, ktoré dýchajú a časť vlhkosti odchádza odvetrávanou podlahou. Základ pri obnove je používanie haseného vápna.
Práca architekta
Z architektonického hľadiska, patril k rekonštrukcii návrh prispôsobenia pôvodného hospodárskeho objektu na nároky súčasného bývania pre viacčlennú rodinu. Projekt sa zaoberal prepájaním vonkajších a vnútorných priestorov, určil najlepší spôsob akým sa sýpkový domov stretne s otvorenou krajinou, ako sa bude stretávať podlažie s podlažím a podkrovím, ako rozčleniť vnútro domu. To, ako sa v ňom nájdu domáci, ako si navodia pocit domova, nechal architekt na Mirku a Laca. „Niektorí ľudia chcú od architektov, aby im bývanie zariadili od návrhu, cez stavbu až po posledný háčik na uterák. Ak ide o bývanie, o domov patrím medzi architektov, ktorý uprednostňujú názor, že domov by si mali ľudia zabývať sami… Pocit domova a spôsob bývania má vychádzať z podstaty človeka, ktorý v ňom žije. Nevnucujem svoju vôľu, som skôr sprievodca, ktorý svojich klientov vedie v demokratickom duchu.
Laco a Mirka Karafovci